"To znamená, že z dôvodu neschopnosti štátu riadne implementovať, riadiť eurofondy, Slovenská republika prišla o tieto peniaze,"
povedala Remišová. Podľa podpredsedníčky vlády v súčasnosti 330
miliónov eur z tejto sumy nebolo doteraz zaplatených a hrozí nárast
korekcií o ďalších 364 miliónov eur. V programovom období 2014 - 2020 už
EÚ zamietla preplatenie sumy vo výške 81 miliónov eur.
Čerpanie finančných prostriedkov EÚ je podľa Remišovej poznačené
byrokraciou a zlým nastavením výziev, keď napríklad od predloženia
žiadosti po čerpanie peňazí uplynie priemerne 680 dní. Slovensko
prichádza o európske peniaze nielen pre chyby pri jednotlivých
projektoch a výzvach. V súčasnom programovom období už nestihlo vyčerpať
150 miliónov eur. Z balíka 13,8 miliardy eur doteraz krajina vyčerpala
iba 32 % pridelených prostriedkov.
Remišová chce zrýchliť využívanie európskych peňazí úpravou legislatívy.
Na rokovanie vlády predložila zmenu zákona o využívaní prostriedkov
z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktorá by mala
zjednodušiť formu vyhlasovania a prípadnej úpravy výziev. Jednoduchšie
by malo byť aj poskytovanie príspevkov na kurzarbeit či administratíva
pri zmluvách o poskytovaní nenávratných finančných príspevkov.
Podľa bývalého podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu
Richarda Rašiho (Smer-SD) Remišová kritizovala korekcie v minulom
programovom období, ktoré sa skončilo v roku 2013, ale zároveň
nepovedala, koľko z nich vzniklo počas rokov 2010 až 2012, keď rezorty
riadila vláda Ivety Radičovej. "Treba jasne povedať, že korekcie
neznamenajú automaticky, že sa peniaze vracajú do Bruselu, pretože sa
počas programového obdobia dajú využiť na iné projekty," povedal
Raši. Korekcie podľa neho vznikali aj preto, že Úrad pre verejné
obstarávanie najskôr projekty odobril a pri následnej kontrole uviedol,
že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. "Keby však neboli problémy v rezorte školstva, čo sa týka čerpania eurofondov, boli by sme na úrovni iných krajín," povedal Raši.